Život Prešova
online
online
Slováci si pred rozdelením meny ukladali peniaze do českých bánk
10.02.2013 Bratislava
Bratislava 9. februára (TASR) - Podniky na Slovensku a občania v pohraničných oblastiach si po rozdelení federácie v roku 1993 ukladali úspory do bánk v českých mestách. "Každému napadlo, že slovenská koruna bude mať nižšiu hodnotu, išlo o 15 až 20 %. Bolo preto naivné sa domnievať, že všetci na Slovensku vymenia svoje úspory na slovenské koruny. Napríklad väčšina obyvateľov mesta Holíč uložila peniaze do banky v Hodoníne," konštatoval pre TASR český historik Jan Rychlík. Podľa medzištátnej dohody Česka a Slovenska mala spoločná mena vydržať ešte šesť mesiacov po rozdelení federácie.
Vtedajší český minister privatizácie Tomáš Ježek pre TASR povedal, že bola snaha skrátiť toto prechodné obdobie na minimum. "Pôvodná predstava, že by spoločná mena mohla vydržať šesť mesiacov, sa ukázala ako zbytočne dlhá a nemalo zmysel držať pri živote niečo odsúdené na zánik," dodal Ježek. Podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied Pavla Kárásza bola v pozadí rýchleho rozdelenia meny aj rozdielna finančná a hospodárska politika oboch štátov. "Kým Česká republika mala pri rozdelení rozpočtový prebytok, Slovensko malo naopak v hospodárení deficit. To spôsobilo, že spoločná mena sa stala neudržateľnou," uviedol Kárász.
Počas nasledujúcich 15 rokov po rozdelení bola česká mena takmer stále silnejšia ako slovenská koruna. Zmena nastala od 1. januára 2009, keď Slovensko prijalo euro. Silnejšia mena načas zdražila slovenský vývoz i ceny služieb, na čo krajina krátkodobo doplatila napríklad poklesom počtu turistov zo susedných krajín. Ježek však tvrdí, že prijať euro bol z pohľadu Slovenska správne rozhodnutie. "Česká republika potrebuje byť v eurozóne z rovnakých strategických dôvodov ako Slovensko."
Dôvody, prečo Česko doteraz nestanovilo termín, ku ktorému by sa pripravilo na prijatie eura, sú podľa neho politické, pretože členov bankovej rady Českej národnej banky menuje prezident. "Václav Klaus je známy euroskepticizmom a kritikou všetkého, čo pochádza z Európskej únie. Základným predpokladom každého člena bankovej rady bol až doteraz kritický a manifestovaný protieurópsky postoj. Všeobecne sa však očakáva, že nový český prezident postupne doplní bankovú radu o členov s kladným postojom k euru," uzavrel Ježek.
Vtedajší český minister privatizácie Tomáš Ježek pre TASR povedal, že bola snaha skrátiť toto prechodné obdobie na minimum. "Pôvodná predstava, že by spoločná mena mohla vydržať šesť mesiacov, sa ukázala ako zbytočne dlhá a nemalo zmysel držať pri živote niečo odsúdené na zánik," dodal Ježek. Podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied Pavla Kárásza bola v pozadí rýchleho rozdelenia meny aj rozdielna finančná a hospodárska politika oboch štátov. "Kým Česká republika mala pri rozdelení rozpočtový prebytok, Slovensko malo naopak v hospodárení deficit. To spôsobilo, že spoločná mena sa stala neudržateľnou," uviedol Kárász.
Počas nasledujúcich 15 rokov po rozdelení bola česká mena takmer stále silnejšia ako slovenská koruna. Zmena nastala od 1. januára 2009, keď Slovensko prijalo euro. Silnejšia mena načas zdražila slovenský vývoz i ceny služieb, na čo krajina krátkodobo doplatila napríklad poklesom počtu turistov zo susedných krajín. Ježek však tvrdí, že prijať euro bol z pohľadu Slovenska správne rozhodnutie. "Česká republika potrebuje byť v eurozóne z rovnakých strategických dôvodov ako Slovensko."
Dôvody, prečo Česko doteraz nestanovilo termín, ku ktorému by sa pripravilo na prijatie eura, sú podľa neho politické, pretože členov bankovej rady Českej národnej banky menuje prezident. "Václav Klaus je známy euroskepticizmom a kritikou všetkého, čo pochádza z Európskej únie. Základným predpokladom každého člena bankovej rady bol až doteraz kritický a manifestovaný protieurópsky postoj. Všeobecne sa však očakáva, že nový český prezident postupne doplní bankovú radu o členov s kladným postojom k euru," uzavrel Ježek.
0
www.ZIVOTPO.sk
